Je to pochopiteľné – hoci nájdeme mnoho spoločného, každý sme iný, naše životné rytmy nie sú identické, a čo jednému chýba, môže druhý považovať za nadbytočné až nežiaduce. Neznamená to, že máme rezignovať, myknúť plecami a radšej nerobiť nič – len to znamená, že rýchle riešenia často nefungujú a je potrebné na veci hľadieť komplexnejšie.
Naša pešia zóna je frekventované miesto s obrovským potenciálom. Niektorým na ňom chýba viac zelene a detské ihrisko, iní by uvítali väčšiu kapacitu parkoviska, ďalší naopak ešte výraznejšie obmedzenie cestnej dopravy v jej bezprostrednom okolí. Je možné nájsť spoločnú víziu?
Rád by som zdôraznil, že pri hľadaní riešení nemôžeme vnímať tento priestor vytrhnutý z kontextu mesta a jeho širších plánov. Predstavme si napríklad zredukovanú dopravu na Radničnom námestí a ulici M. R. Štefánika. Určite ide o príjemnú a zrealizovateľnú predstavu v prípade, že sa nám podarí zrealizovať aj plánované obchvaty. Predstavme si ďalej, že parkovisko presunieme pod zem – umožní nám to navýšiť jeho kapacitu a zároveň na uvoľnenom priestranstve rozšíriť zeleň a postaviť ihrisko pre najmenších. Rozšíriť by sa tak mohlo aj korzo pre peších a pribudnúť viac miesta pre posedenia na terasách. Všetky tieto kroky by z našej pešej zóny spravili príjemnejšie miesto na stretávanie sa miestnych, aj reprezentatívnu zastávku pre turistov, pričom by nekomplikovali život aktívnym vodičom.
Nemôžeme ich však zrealizovať bez aktívnej spolupráce medzi mestom, pamiatkarmi, odbornou verejnosťou, urbanistami, dopravným inžinierom a architektom. Len spoločne dokážeme nájsť riešenia, ktoré svojou komplexnosťou zásadne upraví ráz najdôležitejšej časti nášho Pezinka.
Spravme si mesto, ktoré nás spája.